Začo som bol rodičom naozaj vďačný, bolo že našetrili dosť peňazí, aby som mohol ísť študovať.
Otec ma neposlal na štátnu, ale dokonca na jednu z najprestížnejších súkromných univerzít v
Kanade. Päť rokov som študoval Ekonomickú fakultu v Toronte a končil som s vyznamenaním a
červeným diplomom. Už v poslednom ročníku som nemal o prácu núdzu a mnohé firmy sa
predchádzali, aby ma zlanárili pracovať u nich. Ja som sa však nikdy nenechal upísať natrvalo a
ročný kontrakt som vždy predlžoval, len o ďalší rok. Moje ciele boli vyššie, ako iba zarábať na
druhých. Túžil som pracovať sám pre seba a tak sa mi o tri roky neskôr podarilo zaregistrovať
spoločnosť s názvom SVET. Činnosťou podnikania bol obchod s energiami. Zjednodušene
povedané, odpredaj zásob zemného plynu od spoločnosti, kde ho majú nadbytok a po čase, alebo
podľa potreby, predaj spoločnosti, alebo krajine, kde je ho naopak nedostatok. Keďže ceny energii sú
veľmi kolísavé, so základným kapitálom sa dá na týchto pohyboch slušne zarobiť. Počiatočný kapitál
som získal od Torontskej štátnej banky, keďže som bol najlepším absolventom ekonómie - nemali
problém investovať do mňa. Už po prvom roku som mal prenajaté celé dvadsiate tretie poschodie
Lemieuxovho mrakodrapu vo východnom Yorku a o desať rokov neskôr, patril celý mne.